TT 170 – Cesta až do Trenčína: Časť tretia

O rok neskôr. 5:30 opäť pod Žabotovými schodmi. S ešte menšímaj ľahším batohom, aj schudnúť sa mi podarilo. Prvý krát aj s GPS hodinkami na ruke. Dnes bez supportu. Bude to len o mne. Trasu už poznám. Aj tu nočnú.

Časť po Brezovú prebieha štandardne a o 18:15 som na štadióne.

Opäť sa zahlásim orgom na pokračovanie až do TN. 45 minút posedím, doplním tekutiny a horalky. Vyrážam. Bradlo 20:00. V Myjave odbočím rovno do kopca na už overenú OMV. Dopĺňam zásoby. Samozrejme Pepsi, horalky a 2 bagety. Po jednej hneď zjem o 22:00 na autobusovej stanici. Opúšťam Myjavu. 23:00 vstupujem do ponurého lesa. Ako vždy mám podvedomý strach. Po niekoľkých minútach chôdze vo svetelnom tuneli môj mozog uvoľňuje napätie. Strach opadá a ja pokračujem v monotónnom pohybe. Dokráčam k vysielaču na VeľkejJavorine o 1:40. Na Holubyho chatu tentokrát neschádzam. Aj tak všetci spia. Z Veľkej Javoriny vládzem bežať až po studničku kúsok za Kamennou boudou. Na odpočívadle pred BUS Javořina prelepujem otlaky a bežím ďalej. 03:30 Březová. Virtuálne sa opäť lúčim s Mirkom.

Na úseku s vysokou zarosenou trávou testujem moje HI-Tec nepremokavé návleky. Celkom držia, ale rýchlo s nimi dole, aby sa noha nepotila. Použil som ich potom ešte raz za Drietomou. Aj pomohli, aj boli zbytočné. Odvtedy radšej používam vzdušnú obuv a tenké ponožky. Ako rýchlo sa vlhkodostane dnu, tak rýchlo aj odíde von. 04:30 Lopeník. Dnes to ide všetko podozrivo ľahko. Normálne si to po toľkých kilometroch a hodinách stále užívam. Milujem rána po prebdenej noci. Pohyb z tmy do svetla. Kofeín obsiahnutý v priestore. O 5:00 na Mikulčinom Vrchu raňajkujem druhú bagetu. 

Na Machnáči si dávam tento rok na odbočku pozor. Zbieham lesnou cestou. Naivne si myslím, že po Drietomu už len dole. Aký omyl! Na zubatom profile lesnej zvážnice nadávam na pilčíkov. Teda skôr na bordel, čo po nich ostáva na lesných cestách.

Míňam studničku pod Sokolím kameňom, ktorú sme minulý rok minuli. O 6:30 konečne Drietoma. Tú sme tiež minuli. O 7:12 som už pod diaľnicou. Ca. hodina do odchodu najbližšieho vlaku. Ešte tak 5-6 kilometrov. Aktivujem poslednú zásobu energie a fičím po Trenčíne. Asfalt sa ešte nestihol rozpáliť. 7:52 som už na stanici. Za 8 minút končí limit stovkárom na príchod do Brezovej. Dnes o poznanie lepšie ako pred rokom. Bez dehydratácie, bez väčšej krízy. Spokojný. Endorfíny na konci cesty tento rok fungujú. Užívam si tie šteklivé pocity hrdosti. Zopár posledných fotiek. Vypýtam si razítko. Pani pri pokladni váha. No nakoniec ho dostanem. 

Píšem organizátorovi sms. Vo vlaku v Piešťanoch pristupujú krivkajúci stovkári. Zvláštny pocit. Ako sa tréningom človek za 6 rokov posunie. O 80 kilometrov. Diplom dorazil.

Dobrý TIP: Ostrieľaní diaľkoplazi to robia sofistikovanejšie. Obetujú pár gramov na chrbte naviac. V Brezovej sa vyspia v spacáku na karimatke a ráno vyrážajú do druhej polovice. 2 dni po svetle. Je to určite príjemnejší spôsob. Keď dozriem, možno to tiež takto vyskúšam. Dovtedy prajem ďalším vyzývateľom pevné rozhodnutie, kĺby a aj zábavu. Snáď sa niekto inšpiruje. Napokon. Ten Trenčín nie je zas tak ďaleko, ako sa papierovo zdá. A časť Brezová - Trenčín má turisticky nenáročný profil a krásne miesta.

Trilógia: cesta až do Trenčína:

• TT 100 – Cesta až do Trenčína: Časť prvá
• TT 170 – Cesta až do Trenčína: Časť druhá
• TT 170 – Cesta až do Trenčína: Časť tretia

31. 5. 2022 7:26 | blog