TT 100 – Cesta až do Trenčína: Časť prvá

Trnavská stovka (TT100) sa dá prejsť aj na PUNK. Na jej predĺženú verziu až do Trenčína (TT170) treba mať trochu natrénované. Fyzicky aj v hlave. To viem.

Potvrdzujú to dlhoročné štatistiky. Aj moja skúsenosť je taká. Keď som šiel prvýkrát TT100 v roku 2009, moja najdlhšia túra dovtedy merala asi 45 km a trvala nám skoro celý svetelný deň (rozumj za svetla, bol rok 1993, mal som 17 a túry absolvoval zásadne len za svetla). Ja, Stanley a Feri. Ale akí sme boli na seba hrdí. A potom 13 rokov nič. Kilogramy hore a pohyb dole. Môj frustrovaný život potreboval veľkú výzvu a návrat do pohybu. Pomohol Olinko. A už aj stojíme pod Žabotovými schodmi, s batohmi na chrbte, ja s Palim vo vibramkách, Oli v sandálkach – vraj na dlhé túry je najlepšia ľahká a vzdušná obuv. Traja skrachovaní športovci s veľkým očakávaním.

Palimu vypovedali poslušnosť kolená a opúšťa nás na Čermáku, Olinko končí na Bukovej.

Po guláši na Bukovej, 2 pivách a 2 borovičkách sa niečopo 22:00 zavesím na bratský český párik a vyrážame v trojici do noci. Väčšinu 8 hodinového spoločného pochodu rozprávala Renátka. V jej tichých mikrochvíľach od Jirka nasávam príbehy 24-, dokonca 48-hodinových behov, v parku aj na 400 metrovom okruhu. Aj o jeho pochode až do Trenčína. Moja prvá TT100 a hneď s takouto ULTRA kapacitou. Inšpiratívne, ale v tento pripitý a prispatý moment tak trochu (DOSŤ) za mojou aktuálnou športovou kapacitou. Medzi Rakovou a Dobrou Vodou strácam pivo aj borovičku z krvi. Chytajú ma mrákoty. Z fyzickej únavy, spánku aj búrania alkoholu. Naprávam sa v Dobrej Vode. Rýchla borovička, studené pivo a teplá polievkami znovu roztočia koleso šťastia. O cca tretej hodine spolu s parťákmi vyrážame na posledný úsek. „Asfaltový had“ – za každou nočnou zákrutou nová asfaltová zákruta v opačnom smere. Takmer 2 hodiny.

Pivo a borovička držia tak hodinu a potom upadám ešte hlbšie. Had nás všetkých umlčal. Ak na niečo z mojej prvej TT100 nezabudnem, je obraz chalana v zákrute lesného parkoviska ako sedí na pozvážaných kladách vyťaženého dreva, v nemom brieždení, ktorý prerušoval len spev prebúdzajúcich sa vtákov, nehybná tvár a na jeho stehnách spiace dievča, zakryté pršiplášťom. S pokorou samuraja čakal asi 3 kilometre pred cieľom 100 kilometrovej túry, kým sa jeho drahá vyspí. Prejdeme len mlčky okolo. Tie zákruty nemajú konca.
5:00 : Konečne v cieli!!! Dobojované! Doslova. Ubolený organizmus potláčajú ranné endorfíny šťastia. Som hladný. Chce sa mi ležať a spať. 2 týždne mám svalovicu.

Po 2 týždňoch opadla bolesť a ja som sa zamiloval. TT 100 si vyslúžila v mojom kalendári RESERVÉ už rok dopredu. A zakaždým na úseku Dobrá Voda – Brezová hľadám lesnú zákrutu lásky. Hoci aktuálna trasa už vedie po hrebeni, vždy si spomeniem. Pri mojej štvrtej účasti dumám nad predĺžením trasy až do TN. Zatiaľ opatrným štýlom: „ak budem v Brezovej OK, skúsim potiahnuť ďalej“. Racionálna časť mozgu však vyťahuje rozumný argument pre ukončenie v Brezovej. Ďalší rok mám dokonca skvelú príležitosť. Za Bukovou predbieham týpkov, ktorí ťahajú do TN a plánujú stratégiu. Stačí ich počkať v Brezovej. Racio ma posiela so sklopenými ušami a dobrou výhovorkou z Brezovej opäť domov. Takto to nefunguje. U mňa určite. Výzva sa rodí ešte pred jej začiatkom.

Trilógia: cesta až do Trenčína:

• TT 100 – Cesta až do Trenčína: Časť prvá
• TT 170 – Cesta až do Trenčína: Časť druhá
• TT 170 – Cesta až do Trenčína: Časť tretia

31. 5. 2022 9:21 | blog