Report z TT45 od Veroniky

Aj ked sme sli TT100 vcera, vela veci si uz nepametam. Nezabudla som ich, len sa proste neulozili do pamate. Nevadi, aspon tento text nebude prilis dlhy.

 

Rano zmeskam elektricku a aj tu dalsiu. Tak prichadzam na stanicu s 10 min meskanim. Ada tiez. Rychlo sa najdeme a dame sa do chodze. A do reci.

Ide sa nam dobre. Rozprava este lepsie. Preberame temy, ktore nie su urcene usiam okoloiducich. Takze ak sa niekto objavi v dosluchu, pustime ho pred seba a trochu spomalime.

Na kamzik vykracame rychlo. Zaregistrujeme sa a ja si naplno uvedomujem ako blbo som zbalena. Bola som taka vysasena, z toho, ze sa mi podarilo ist, ze;

bandaze a kompresne navleky som ani nestihla kupit
stahovacie obvazy a bundu som zabudla v ZA.
turisticku palicku u byvaleho v aute (segra mi dala druhu ale uplne nefunguje)
opalovaci krem a vazelinu som si rano zabudla natriet.

Ada ma zachranuje vazelinou a opalovacim kremom. Natieram chodidla a plecia.
Dokonca nasla aj jeden stahovaci obvaz. Vyberam lave koleno.

Turisticku palicku ukecam aby nejak drzala pokope ale je kratsia nez by bolo optimalne.
Ada do batozku zmestila este aj sparglu. Ja nemam ani len lekarnicku.

Jest nam este netreba. Odovzdame registraciu a ideme dalej. Biely kriz pride coskoro. Stale nepotrebujeme pauzovat. Len sa nam nepodarilo najst studnicky a doplnit vodu.
Stale usilovne kecame a pustame ludi pred seba. Niektorych zjavne velmi bavi nas predbiehat lebo to robia opakovane. Pri tretom obiehani sa uz vacsinou prihovoria. Vyhovarame na magiu a skusenosti.

Na pezinskej babe, uz sme trochu unavene. Je cas obeda. Rozhodneme sa odlachcit batohom a najest sa z vlastnych zasob. Ada kupuje aj hroznovku, mne sa sladkej vody neziada. Doplname vodu do flias. Kym jeme posedavame v trave. Uz sa zberame na odchod, ked nas dobehnu Marcel a Ondro. Marcel chcel ist povodne s nami, tak robime timovu fotku. A ked uz stojime tak vyrazame.

Prestavka noham prospela. Aj tak sme ale unavene. Prejavi sa to tym, ze menej rozpravame. Toto je usek, kde som vypla pamat a pamatam si len utrzky.
Mobil sa mi vypol sam. Pustit si na oboch mobiloch trecker bol blby napad. Ada pohotovo vypina svoj mobil, aby sme si vedeli zavolat odvoz ked skoncime.

Ideme uz len naslepo. Obcas nas ochotny okoloiduci zavratia spat na znacku. Ale nic vazne, zatial. 

Este si pamatam velmi dlhu uzovku na chodniku (pocitovo 4m, v skutocnosti asi len 1,5) a roztrhnutu ponozku. Vymenim za nahradnu, druhu nahradnu este setrim, tak mam kazdu inu. To je teraz cool.
Bolo aj par prijemnych zbehov. Ada sa pripojila len na prvy, dalsie si pobehnem sama a cakam ju tam kde sa mi prestalo chciet bezat. Cela vyskerena.
Padnu na nas asi 4 kvapky dazda. Inak sa pocasie drzi v uzadi. Vacsinou je neutralne pod mrakom, obcas sa ukaze slniecko, ale nie tak aby nas spalilo. Idealne.

Na cermakovej luke sme 15:18. Ada zbehne po vodu. Ja necham nohy chvilu vystrete. Dostaneme dalsiu peciatku a ja sa pohravam s myslienkou ist dnes dalej nez len do Solosnice. Ada podobne uvahy rozvija o par km dalej.
Nakoniec sa ale vzdy zhodneme, ze dojdeme do Solosnickej doliny a uvidime.

Potom sa veci zacali kazit. Konkretne moje topanky. Dvadsat rocne lepidlo povolilo a ja mam nove barefooty. A odpruzenu bezecku podrazku zvlast ako bonus.
Priblizne v tom case ma zacnu boliet aj kolena. Obvaz zabral, lebo zacali boliet naraz. Obvykle lave odíde prve.
Potom este netrafime odbocku a musime sa asi 1km a peknych par vyskovych metrov vracat naspat na trat.
Najdem si este jednu palicu, tento krat drevenu, aby som odlahcila kolenam. Aj tak kazdy krok boli.
Novinkou su bolave predne stehna. To som este nezazila.

Konecne zideme do Solosnickej doliny a zistujeme, ze nas caka este peknych par km, kym najdeme dedinu a mobilny signal.
Ale tesime sa s diplomov a odznakov. Alkohol som odmietla, aj bez neho to vyzera na narocnu regeneraciu.

Ja uz som celkom mimo, situaciu zachranuje Ada. Ja sa uz len sustredim na to, aby som sa nesustredila na bolest noh.
Nakoniec ale vsetko dobre dopadne. Sedime v restauracii na namesti. Cakame na odvoz a uz obe popijame capovane nealko. Vyrovnavam nohy ako sa da. Ada vycarovala nejaku hojivu masticku.

Este chcem spomenut, ze som mala vynikajuci saport. Byvali nas povozil kam bolo treba. Hlavne ten odvoz z trate dobre padol.

Noc pred aj po som prespala u segri. Pred akciou som mala k dispozicii dostatocnu zasobu cestovin aj ovsakov. Po akcii sme aj s Adou dostali na vyber salatik, cestoviny s tuniakom a cerstvu zemlovku.

A dakujem aj organizatorom. Cele to bolo pekne zorganizovane. Velmi ma bavilo zbieranie peciatok a velmi ma potesila bandaska s vodou na nacapovanie na Pezinskej Babe.

Este raz vdaka vsetkym.

Veronika Bachratá