Moja prvá stovka! Trnavská stovka 2022

Pekný deň prajem, síce oneskorene (27.6.2022) ale predsa len som sa dostala k zhodnoteniu mojej prvej (dúfam, že nie poslednej) účasti na Trnavskej 100.

Ako to začalo? Existenciu Trnavskej 100vky som zaregistrovala iba minulý rok počas trojdňového prechodu Malými Karpatmi, kedy sme stretávali množstvo ľudí účastniacich sa tejto akcie. Vtedy by mi ani nenapadlo, že takmer na deň presne budem medzi nimi aj ja :)

Trnavská stovka 2022 

04.06.2022, budík 4:00, vonku prší a mne ide hlavou jedna myšlienka, na čo som sa to vôbec dala :D 5:40 vypisujem registračný formulár a vyrážam. Po rannom letnom daždi je aj takto skoro ráno už viac ako 20 °C a strašné sparno, kým som dorazila na Biely Kríž bola som úplne mokrá. Na moje veľké prekvapenie nohy kráčajú a bežia úplne samé a ani som sa nenazdala a dostávam druhú pečiatku na Pezinskej Babe. Po pár prudkých kopcoch na Skalnatú, pred ktorými som mala veľký rešpekt už týždne dopredu, sa ocitám na Čermákovej lúke s treťou pečiatkou. Prvých 30 km za mnou a nohy stále v poriadku...toto som nečakala :D 

Na Klokoči tajná kontrola, ktorá nás prinútila vyšľapať si až hore ku klincovému krížu, ale ten výhľad....to určite stojí za to :) Zápis do kontrolného listu a pokračujem, smer Sološnická dolina.

Na Čermákovej lúke som urobila chybu, nedopustila som si vodu a k prístrešku v doline prichádzam vyprahnutá. Tam ma už ale čakal priateľ s vodou a ionťákom, ktorý som vypila na počkanie. Nejaké jedlo, dopustiť vodu do camelbagu, vytriasť nohy a pokračujem na najviac morálny úsek - výšľap na Vápennú. Stratégia bola jasná - hlavu dole a krok za krokom vyšliapať hore. Ten pocit po dosiahnutí vrcholu bol však neskutočný - zdolala som najhorší úsek, som za polovicou trasy! Úžasné! :)

Pokračujem cez  Amonovou lúkou, kde som si dala výborný domáci pagáč a mierim do obce Buková. Na kontrole v Bukovej dostávam informáciu, že som prvá žena, ktorá pokračuje až na Brezovú. Toto som nečakala! Nohy kráčajú, vôľa prísť až do cieľa je nezlomná. Po jednom zaslúženom pivku pokračujem rezko ďalej smer Raková. Bola bližšie než som čakala :) (poznámka pod čiarou: Rakovú si pamätám z minulého roku a bola tam super párty :D teraz na to však nie je čas a pokračujem ďalej).

Cestou na Dobrú Vodu ma chytila prvá vážnejšia kríza. Predstava, že je predo mnou ešte stále takmer 20 km mi začínala uberať na nadšení. Bežať sa mi už takmer nedalo a na oblohe sa začali vytvárať búrkové mračná.

Na kontrolu do Dobrej Vody som prišla chvíľu pred západom slnka, pýtam sa na najvhodnejšiu trasu na Brezovú a pokračujem ďalej. Po vstupe do doliny sa však dvihol vietor, úplne sa zatiahlo, začalo hrmieť a sem tam sa zablýskalo. Hlavou sa mi prehnala myšlienka o ústupe a návrate do Dobrej Vody, zdravie je predsa prvoradé. Otočila a začala sa vracať späť (aj keď veľmi nerada, tak blízko cieľu). Po pár minútach ale vietor utíchol, prestalo hrmieť a postup bol jasný - otočka a idem až na Matejkovú :) Adrenalín spravil svoju úlohu, konečne som opäť nejaký kúsok odbehla. 

Posledný úsek pred kontrolou nad Matejkovou ma dobehla skupinka bežcov s ktorými som chvíľu pokecala a oni pokračovali svojím rýchlym tempom ďalej. Ja som si nasadila čelovku a o pár minút prišla na poslednú kontrolu pred Matejkovou. Aj to pár minútové zastavenie mi nespravilo dobre, nohy stuhli na kameň a dole kopcom už idem zo zotrvačnosti. V lese, cestou dole, sa na pár metrov otvoril výhľad na osvetlené Bradlo, vhnalo mi slzy do očí, ceduľka s nápisom CIEĽ TT 100 400M, od radosti aj slza padla...naozaj som v cieli, zvládla som to!! 

Pocit to bol neuveriteľný!! Z Bratislavy na Brezovú, cez hrebeň Malých Karpát, pod 16 hodín, celú cestu som kráčala sama a prišla som do cieľa ako druhá žena. Niečo, čo som ani vo sne nečakala. A ako sa hovorí, že telo dokáže oveľa viac ako si myslíme....tak je to naozaj pravda :) 

Ďakujem organizátorom za túto skvelú akciu, na každom kontrolnom bode boli veľmi milí a nápomocní ľudia. Dúfam, že budúci rok sa budem môcť opäť zúčastniť :) 

PS.: Po príchode na Matejkovú mi chýbal malý baner, alebo plachta ako bola v Bukovej - Trnavská 100, kde by sme sa po príchode do cieľa mohli pamätne odfotiť :)  

Horám zdar!

Natália

7. 4. 2023 23:10 | blog