Používaním stránok cunder.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavská stovka

Fórum fanúšikov Trnavskej stovky.

FórumTémyOdpovede
TT 100
200
Rôzne
210

Posledná diskusia

Zoraď podľa: odpovedí | tém
TémaOdpovedeAutorPosl. prísp.
TT 100 2024 5 TT100
29. 1. 20:18
Ludo
10. 3. 16:37
TT 100 na bajku 2 TT100
15. 2. 18:55
Andrej
5. 3. 8:27
TT 100 2023 41 TT100
2. 4. 2023 15:49
Fito
11. 1. 14:58
TT 100 2022 47 Marco
10. 3. 2022 13:34
Lubo
8. 3. 2023 19:36
TT 100 idem prvý krát... rady začiatočníkom 75 admin
22. 5. 2015 10:45
Michal E
31. 5. 2022 16:06
reklama

Galérie

Trnavska stovka 2023 od Selafara

Posielam fotky z tohto ročníku, čo som spravil z trasy po Sološnicu.
Išiel som po dlhšej dobe a bol som velmi milo spokojný s organizáciou. Vyrážal som neskôr (7:15 Kamzík), takže už nebol problém s registráciu, šlo to hneď. Potešil ma odolnejší papier na razítka aj s presným popisom kontrol.
Kontroly fungovali bezchybne, všade fajn ľudia, drobné občerstvenie... A fľaškové pivo na Sološnici bolo na nezaplatenie.

Trnavska stovka 2023 od Ladislava

Trnavska stovka 2023 od Vincenta

Úvod
Na jubilejnú päťdesiatu Trnavskú stovku som sa veľmi tešil. Avšak nezastihla ma v optimálnej fyzickej kondícii. Pred dvoma týždňami, keď sme boli na Rokošoch som asi v polovici trasy dostával kŕče do nôh. Mal som pri sebe magnézium a keď som ho požil polepšilo sa to. Okrem toho som týždeň pred štartom TT-100 navštívil ľudového chiropraktika za účelom napravenia a po tomto zásahu ma bolel celý človek. Najviac som cítil bolesť v chrbtici. Nepíšem to preto, aby som sa vyhováral ale je to holý fakt, ktorý som musel znášať. A tak som bol zvedavý, ako sa moje nohy a celé telo popasuje s týmto diaľkovým pochodom.

Putovanie
Ráno v Bratislave na hlavnej stanici som z vlaku vystúpil sám. Nikde som nevidel Romana a tak som si myslel, že on pôjde ako obvykle na neskorší vlak. Na Kamzík k registrácii som teda vyrazil sám. No tesne pred reštauráciou Slamená búda som pred sebou pri natáčaní zazrel známu postavu. Áno. Bol to Roman. Pozdravili sme sa a ďalej pokračovali spolu.

Po príchode na Kamzík ma pri čakaní na registráciu oslovil Jozef Junas, že či by som nespravil krátky rozhovor s redaktorkou RTVS Martinou, ktorá pripravuje periodickú reláciu Televíkend. Aj som sa na rozhovor tešil, ale keď som videl, že práve robí rozhovor s jedným starším pánom a bude to na dlhšiu dobu, nechcelo sa mi čakať. Veď pre časový náskok som ráno skoršie vstával na vlak a teraz som mal čakať a ten extra čas stratiť. Povedal som si, že počas celej trasy bude ešte čas a keď bude chcieť, tak si ma nájde.

Z Kamzíka sme s Roman vyrazili svorne. Roman sa medzitým telefonicky spojil s Radom a tak sme sa dozvedeli, že dvaja Marekovia a on sú asi pätnásť minút pred nami. Nebolo nám treba viac hovoriť. Kopli sme do vrtule a klesania sme využívali behom. No i tak sme ich akosi nemohli stále dobehnúť. Podarilo sa nám to až na Pezinskej Babe.

Medzitým čo sme s Romanom putovali, vždy na dohľad od seba, ma zastavovali rôzni turisti a spomínali náš turistický Youtube kanál PAT a MAT. Chválili nám videa a niektorí mi oznamovali, že len vďaka ním sa ocitli na Trnavskej stovke grin Niektorí aj po prvý krát. Mňa táto správa a tieto ohlasy veľmi potešili a náležite som sa každému za túto skvelú priazeň poďakoval. S mnohými som si aj priateľsky podal ruku. Bol to pekný pocit a povzbudenie do ďalšieho natáčania a prinášania nových videí pre priateľov turistiky.

Za Bielym krížom som opäť dobiehal Romana a keď som sa k nemu priblíži zbadal som ho v družnej debate so starším pánom. Po dobehnutí vysvitlo, že ide o nášho bývalého parťáka Jozefa Paulena z Lazovej stovky 2019. Jozefovi je 73 rokov a stále je vo výbornej kondícii a stále chodí stovky palec hore Aj na tohtoročnej Lazovej stovke bol a to je obdivuhodné. Veľmi ma stretnutie potešilo a chvíľu sme aj putovali. Neskôr sme sa rozlúčili a s Romanom práskli do koní.

Na Pezinskej Babe sme sa stretli s Marekovcami a Radom. Avšak ony už odchádzali a my sme len začínali občerstvovanie. Po odchode z Pezinskej Baby mi ušiel aj Roman a ja som nedokázal toto manko už dobehnúť. Išiel som svojim tempom a beh som úplne vylúčil z môjho portfólia cool grin Štvoricu parťákov som dobehol až v Sološníckej doline, ale to už ony boli na odchode. A tak som na zvyšný čas zostal sám. Medzitým som zviedol niekoľko rozhovorov s okoloidúcimi stovkármi.

Cesta na Vápennú bola pre mňa veľmi namáhavá a sily mi odchádzali. V hlave to začalo „vŕzgať“ a moje druhé ja mi navrhovalo ukončiť tohtoročnú stovku na Bukovej. Počas výstupu na tento najvyšší bod trasy som sa v oddychu striedal s jednou dievčinou. Teraz už viem, že sa volá Ivetka a práve s ňou som to neskôr dokráčal na Bukovú, kde som ukončil svoju tohtoročnú púť na Trnavskej stovke. Ona išla ďalej.

Pred tým, pri výstupe na Taricové skaly som rozpoznal ďalšieho legendárneho stovkára Jiřiho Hofmana, ktorý kráčal chvíľu vedľa mňa. Minulý rok sme sa stretli na Tesláckej stovke na kontrolnom bode Chata pod lesom na Zoške, kde sme sa spolu aj vyfotili. Chvíľu sme spolu viedli rozhovor a tak som sa dozvedel, že dnešná Trnavská stovka je jeho 977. stovka v živote. Je to úctyhodný výkon a náležite som mu aj pogratuloval.

Pred príchodom ku kontrole na Ámonovej lúke som si dal veľké bacha, aby som neminul odbočku na vrch Klokoč. Priznám sa, že minulý rok som túto skrytú odbočku nechtiac minul. Na inkriminovanom mieste som podľahol davovej psychóze a nasledoval tak asi osem turistov predo mnou, ktorý pokračovali rovno po cyklotrase. Chybu som zistil až o dva kilometre neskôr a nechcelo sa mi už vracať. Dnes sa tak nestalo a tak som si vychutnal náročnejší terén cez Klokoč.

A práve po kontrole na Ámonovej lúke som sa dal do turistickej partie so spomínanou Ivetkou. Ona navrhla spoločné putovanie do Bukovej, pretože tiež bola sama. Veľmi príjemne sa s ňou rozprávalo. Prebrali sme rôzne témy, väčšinou turistické a aj vďaka tomu sa nám išlo ľahšie. Bola to veľmi príjemná časť mojej trasy, ktorá mi uľahčila dôjsť na Bukovú. Medzitým, keď sme míňali Brezinky som už volal domov manželke Renátke, aby prišla pre mňa na Bukovú.

Záver
Po príchode na Bukovú a po registrácii som sa rozlúčil z Ivetkou, ktorej medzitým manžel priniesol veci na noc a čelovku a poprial jej šťastnú a úspešnú cestu do Brezovej pod Bradlom. Ja som si potom kúpil živánsku a vychutnal si čapovaný Radegast. Príjemne unavený, ale s parádnymi pocitmi a zážitkami som sa s mojou krajšou polovičkou Renátkou vrátil domov.

To je všetko. Dúfam, že sa uvidíme na ďalšej Trnavskej stovke a v lepšej kondícii. Dovtedy dovidenia.

Trnavska stovka 2023 od Petra

Somár
Čmelok
Sološnícka dolina
Vápenná
Nad Bukovou
reklama

Články

Moja prvá stovka! Trnavská stovka 2022

Moja prvá stovka! Trnavská stovka 2022Pekný deň prajem, síce oneskorene (27.6.2022) ale predsa len som sa dostala k zhodnoteniu mojej prvej (dúfam, že nie poslednej) účasti na Trnavskej 100.

Kniha o päťdesiat ročnej histórii Trnavskej stovky

Kniha o päťdesiat ročnej histórii Trnavskej stovkyTrnavská stovka, pochod po hrebeni Malých Karpát, začínal skromne. Pár trnavských horolezcov sa vybralo z bratislavskej Hlavnej stanice do Brezovej pod Bradlom. Dnes ich každoročne nasleduje viac ako 500 odvážlivcov.

Video: Trnavská stovka 2021 od Vincenta PAT a MAT

Video: Trnavská stovka 2021 od Vincenta PAT a MATZostrih z 49. ročníka Trnavskej stovky 2022

reklama